Základné informácie o posunkovom jazyku
Nepočujúci (osoby so sluchovým postihnutím) z dôvodu komunikačných a informačných bariér si vytvorili vlastný komunikačný systém – posunkovú reč nepočujúcich. Tá sa dlhé roky používala tak, že prirodzené posunky nepočujúcich sa ukladali do viet, ako sa používala reč, u nás Slovenčina. Takto vznikla tzv. „posunkovaná Slovenčina“, ktorá ale je problematická v tom, že nepočujúci slabo ovládajú slovenský jazyk. Pred pár rokmi začali propagovať tzv. posunkový jazyk, ktorý podľa nich má „vlastnú gramatiku“ a ostatné prvky jazyka. Problém je, že je to nekompatibilné so slovenským jazykom a zanedbáva sa artikulačná stránka, takže pokiaľ nepočujúci nerozpráva resp. neartikuluje (staršia generácia nepočujúcich artikuluje vždy, mladšia generácia, odchovaná na tzv. „jazyku“ takmer vôbec neartikuluje a pomaly ani nerozpráva), tak ťažko vôbec zistiť, o čom – čo „ukazuje“- posunkuje.
Z hľadiska medzinárodných kontaktov „medzinárodný posunkový jazyk“ nie je definovaný. Každý národ/štát má svoj „národný posunkový
jazyk“, u nás hovoria, že „slovenský posunkový jazyk“, väčšinou však to „slovenský“ vynechávajú … Napríklad na Svetovom kongrese nepočujúcich je pred pódiom množstvo „národných tlmočníkov posunkového jazyka“, ktorí tlmočia pre „svojich“ nepočujúcich. Pred pár desaťročiami, na začiatku 20. storočia práve tá Svetová federácia nepočujúcich prišla s iniciatívou vytvoriť Medzinárodný posunkový jazyk, aby sa tá komunikácia uľahčila a nejako zjednotila. Vznikol tzv. medzinárodný posunkový jazyk „GESTUNO“, ale neujal sa, málo sa používa a väčšinou sa na neho odvolávajú len vtedy, ak sa rieši nejaký medzinárodný problém, aby bolo obom stranám jasné, že hovoria o tom istom. Oficiálne však „Medzinárodný posunový jazyk“ neexistuje na oficiálnej báze, že by sa napríklad videá mohli natáčať v nejakom štandardnom medzinárodnom posunkovom jazyku. Samotná Svetová federácia nepočujúcich, pokiaľ sa vo videách vôbec artikuluje, používa angličtinu alebo nemčinu, obyčajne aj mix, keď niekomu vypadne anglické slovíčko, tak kľudne tam dá nemecké, väčšina funkcionárov je na to zvyknutá.
Všeobecne sa uvádza, že nepočujúci nemajú problém v komunikácii celosvetovo, pretože pri stretnutí sa na začiatku „synchronizujú“, dohodnú sa na určitých posunkoch a väčšinou ide o jednoduché témy zo života, o rodine a o práci. Tiež sa uvádza, že v tom neformálnom medzinárodnom posunkovom jazyku príjemca rozumie informácii na približne 7 až 80 %.