Základy

Antidiskriminačné právo zakazuje scenáre, v ktorých sa s osobami alebo skupinami osôb v rovnakej situácii zaobchádza rozdielne a v ktorých sa s osobami alebo skupinami ľudí v rôznych situáciách zaobchádza rovnako.

Základné princípy:

Diskriminácia predstavuje situáciu, keď osoba je určitým spôsobom znevýhodnená na základe odlišnosti – „chránenej charakteristiky“.

K diskriminácii dochádza viacerými spôsobmi: existuje priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie a navádzanie na diskrimináciu.

Priama diskriminácia je charakterizovaná rozdielnym zaobchádzaním: musí sa preukázať, že sa s údajnou obeťou zaobchádzalo menej priaznivo na základe „chráneného dôvodu“.

Menej priaznivé zaobchádzanie sa určuje na základe porovnania údajnej obete a inej osoby v podobnej situácii, ktorá nemá chránenú charakteristiku.

Nepriama diskriminácia je charakteristická tým, že jej vplyv alebo účinky sú rozdielne: musí sa preukázať, že skupina je znevýhodnená rozhodnutím v porovnaní s porovnávanou skupinou.

Na dokázanie nepriamej diskriminácie je potrebné, aby osoba predložila dôkazy, že na skupinu osôb s chránenou charakteristikou pôsobia účinky alebo vplyv rozdielne v porovnaní s osobami bez tejto charakteristiky.

Na zabezpečenie, aby každý mohol rovnako využívať práva, môže byť potrebné, aby vlády, zamestnávatelia a poskytovatelia služieb prijali špeciálne alebo osobitné opatrenia na prispôsobenie svojich pravidiel a postupov pre osoby s odlišnými charakteristikami.

Pojmy „špeciálne opatrenia“ a „osobitné opatrenia“ sa môžu použiť na zahrnutie nápravy predchádzajúcich znevýhodnení osôb s chránenou charakteristikou. Ak je to primerané, môžu predstavovať odôvodnenie diskriminácie.

Cieľom antidiskriminačného práva je umožniť všetkým osobám rovnaké a spravodlivé vyhliadky na prístup k dostupným príležitostiam v spoločnosti. Denne rozhodujeme o takých záležitostiach, ako napríklad, s kým sa budeme stýkať, kde budeme nakupovať a kde pracovať. Určitým veciam a určitým ľuďom dávame prednosť pred inými. Aj keď vyjadrenie našich subjektívnych preferencií je samozrejmé a normálne, niekedy sa môžeme pri vykonávaní funkcií ocitnúť v pozícii autority alebo nám umožnia prijať rozhodnutia, ktoré môžu mať priamy vplyv na životy iných osôb. Môžeme byť štátnymi úradníkmi, obchodníkmi, zamestnávateľmi, prenajímateľmi alebo lekármi, ktorí rozhodujú o uplatňovaní verejnej moci alebo o spôsobe poskytovania súkromného tovaru a služieb.