(ne)diskriminácia

Informácie v ľahko čitateľnom jazyku

Ako rozpoznať diskrimináciu

Antidiskriminačné právo zakazuje prípady, v ktorých sa s osobami v rovnakej situácii zaobchádza rozdielne alebo v ktorých sa s osobami v rôznych situáciách zaobchádza rovnako. Zákaz diskriminácie teda zjednodušene znamená, že sa nemá rovnaké riešiť rozdielne a rozdielne rovnako.

Priama diskriminácia znamená, že sa osoba s určitého dôvodu znevýhodňuje oproti inej osobe v porovnateľnej situácii. Dôvod na znevýhodnenie musí spadať pod tzv. chránený dôvod, teda dôvod uvedený v Antidiskriminačnom zákone. Medzi chránené dôvody patrí:

pohlavie alebo rod, vrátane tehotenstva, materstva alebo zmeny rodu resp. pohlavia, tzv. rodovej identity,

náboženské vyznanie alebo viera, vrátane byť bez vyznania (ateista),

rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, farby pleti, jazyk, vrátane blízkeho vzťahu k takejto osobe (napr. manželka moslima alebo černocha, dieťa rómskej matky)

zdravotné postihnutie, vrátane blízkeho vzťahu k takejto osobe (napr. matka dieťaťa so zdravotným postihnutím)

vek, (najmä vysoký alebo nízky)

sexuálna orientácia,

manželský stav a rodinný stav,
politické alebo iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod,

majetok

iné postavenie
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Dôležité je dokázať, že príčinou znevýhodnenia je práve chránený dôvod, čo sa dá položením jednoduchej otázky: “Došlo by k znevýhodneniu danej osoby aj keby bola opačného pohlavia, inej rasy, iného veku a pod?” Ak odpoveď znie NIE, potom k znevýhodneniu dochádza jednoznačne z daného dôvodu.

Príklady:

do reštaurácie nedovolia vstup Rómom (Teda na otázku “Došlo by k nepriaznivému zaobchádzaniu s danou osobou, aj keby nebola Rómom? je odpoveď NIE. Záver: v rovnakej situácii sa pristupuje k osobám rôzne na základe etnickej príslušnosti, teda ide o priamu diskrimináciu)

muž a žena vykonávajú rovnakú prácu na rovnakej pozícii a majú na túto prácu rovnakú kvalifikáciu, ale muž zarába viac, (Teda na otázku “Došlo by k nepriaznivému zaobchádzaniu s danou osobou, aj keby bola opačného pohlavia, teda mužom? je odpoveď NIE. Záver: v rovnakej situácii sa pristupuje k osobám rôzne na základe pohlavia, teda ide o priamu diskrimináciu)

úrad nezabezpečí bezbariérový prístup, čím sa osoby so zdravotným postihnutím (ZP) a zníženou mobilitou nemôžu dostať do úradu. (Teda na otázku “Došlo by k nepriaznivému zaobchádzaniu s danou osobou, aj keby bola bez ZP? je odpoveď NIE. Osoby so ZP sú v rozdielnej situácii ako zdraví ľudia, preto nemôžno s nimi zaobchádzať rovnako.)

uprednostnenie uchádzača o zamestnanie bez zdravotného postihnutia pred uchádzačom o zamestnanie so zdravotným postihnutím, i keď uchádzač so ZP lepšie spĺňa požiadavky na vykonávanie daného zamestnania. Typickým prípadom môže byť pohovor pri prijímaní do zamestnania, keď osoby so zdravotným postihnutím sú už počas pohovoru „vylúčené“ z ďalších výberových kôl. Zdravotné postihnutie je dôvodom, kvôli ktorému sa s takouto osobou zaobchádza menej priaznivo, ako s iný- mi uchádzačmi o zamestnanie. Ďalším častým prípadom je odmeňovanie. Zamestnanec s postihnutím dobre ovláda svoje úlohy, je spoľahlivý a iniciatívny, napriek tomu má nižší plat ako jeho kolegovia – šéf „prihliada“ k tomu, že poberá invalidný dôchodok.

Priamou diskrimináciou sluchovo postihnutých osôb pri prijímaní do zamestnania je požiadavka na schopnosť hlasovej telefonickej komunikácie i v prípadoch, keď nie je potrebná pre vykonávanie práce na danej pracovnej pozícii – napr. nedochádza ku komunikácii priamo s klientami alebo zákazníkmi, na komunikáciu sa používa len mailová alebo klasická písomná komunikácia.

Čo nie je diskriminácia:

Sťažnosť týkajúca sa „nízkej“ mzdy nie je sťažnosťou na diskrimináciu, pokiaľ nemožno pre ukázať, že mzda je nižšia než mzda inej osoby s rozdielnou charakteristikou zamestnanej na vykonávanie podobnej úlohy u toho istého zamestnávateľa. Ak napr. dve ženy zarábajú rôzne na podobnej pozícii a na rozdiel existuje rôzny dôvod (vzdelanie, skúsenosť, výkon a pod.), nie je to diskriminácia. (Diskrimináciou by bolo, ak majú obe ženy na rovnakej pozícii rovnaké kvalifikačné predpoklady a jedna z nich je Rómka, pričom táto dostáva bez zjavného dôvodu nižšiu mzdu).
Do podniku nevpúšťajú mužov bez kravaty, pričom to platí pre všetkých rovnako. Ak nevpustia do podniku Róma alebo černocha, pretože nemá kravatu, nie je to diskriminácia. (Diskriminácia by bola, ak by vpustili bieleho muža bez kravaty a Róma nie).
Medzi príklady priamej diskiminácie patrí: