- Domov
- Diskriminácia
- Nerovnaké zaobchádzanie
Nerovnaké zaobchádzanie
Nepriama diskriminácia v rámci EÚ a ESĽP podlieha všeobecnej obhajobe objektívneho odôvodnenia.Rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené, ak sleduje legitímny cieľ a ak prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Okrem všeobecnej obhajoby nepriamej diskriminácie na základe antidiskriminačného práva EÚ, existujú špecifickejšie zamerané obhajoby:
- skutočná požiadavka na výkon povolania,
- výnimky vo vzťahu k náboženským inštitúciám a
- výnimky týkajúce sa najmä diskriminácie na základe veku. Diskriminácia na základe veku je jediným chráneným dôvodom na úrovni EÚ, keď priamu diskrimináciu možno objektívne odôvodniť.
Na odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania je potrebné preukázať:
- že sa daným pravidlom alebo postupom sleduje legitímny cieľ,
- že zvolené prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa (t. j. opatrenie, ktoré vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu), je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
Podobná formulácia sa používa v smerniciach EÚ o antidiskrimináciivo vzťahu k nepriamej diskriminácii[ii]. V smernici o rasovej rovnosti sa uvádza: „[Z]a nepriamu diskrimináciu sa považuje prípad, ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, iba ak uvedený predpis, kritérium alebo zvyklosť je objektívne odôvodnený legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné“.
Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané. Príkladom je ustanovenie:
- minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania;
- podmienky minimálnej vekovej hranice odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám v zamestnaní;
- osobitných podmienok na prístup k zamestnaniu alebo odbornému vzdelávaniu, ak je účelom týchto osobitných podmienok podpora pracovného začlenenia týchto osôb alebo ich ochrana;
- ustanovenie rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok.
Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní výslovne umožňuje organizáciám, ktorých duch je založený na „náboženstve“ alebo „viere“ uložiť určité podmienky na zamestnancov. V článku 4 ods. 2 smernice sa uvádza, že to nezasahuje do „práva cirkví a iných verejných alebo súkromných organizácií, …, ktorých duch je založený na náboženstve alebo viere, aby od osôb, ktoré pre ne pracujú, vyžadovali konanie v dobrej viere a lojalitu s duchom organizácie“. Okrem toho zamestnávatelia, ktorí patria k náboženským organizáciám, môžu spadať do obhajoby týkajúcej sa „skutočnej požiadavky na výkon povolania“, ktoré umožňuje rozdielne zaobchádzanie na základe náboženských zásad danej organizácie. Smernice teda umožňujú organizáciám, ako sú napríklad kostoly, odmietnuť napríklad zamestnávať ženy ako kňazov alebo duchovných, ak je to v rozpore s duchom tohto náboženstva.